Malmö je tretím najväčším mestom Švédska, no kto by čakal nejakú zmenu oproti ostatným švédskym mestám, bude sklamaný. Architektúra je typicky severská, ľudia typicky švédski, akurát ich dialekt je bližší dánčine než švédčine.
No ale pekne po poriadku. Z Fristadu sme, spolu s mojou veľmi príjemnou návštevou, vyrazili už o 7:00 na vlak smerom do Borås, kde sme prestúpili na ďalší vlak, tentoraz smerom do Alvesty, kde sme zase hodinu čakali na spoj do Malmö.
O Alveste som nikdy predtým nepočul a vlastne doteraz neviem kde presne leží. Je to každopádne obyčajné malé mestečko, kde najdôležitejšou budovou je vlaková stanica. Asi aj preto tam mali nejakú výstavu o nejakom asi významnom asi vedcovi, učiteľovi, psychológovi amatérovi... vyberte si. Každopádne bol tam aj antikvarát, takže až také zbytočné to nebolo.
No a s príchodom vlaku X2000, ktorý to riadne rozmakal, až niektorým z nás prišlo zle, sme sa pomaly blížili k Malmö. Plánovali sme aj zástavku v univerzitnom mestečku Lund, ale akosi z toho zišlo z bližšie nezverejniteľných dôvodov.
Samotné Malmo je, ako som už písal, klasické severské mesto. Napriek tomu sa dalo čo to vidieť, no okrem obchodu so starými LP a komiksami ma nič nejak extra nenadchlo. Možno ešte tak stretnutie so švédskymi Svedkami Jehovovými, od ktorých som dostal aj pekný letáčik, v ktorom mi pekne vysvetlili, čo vlastne chcú. Vždy keď ich stretnem si však musím spomenúť na môjho otca, ktorý ako veľmi zhovorčivý a zvedavý človek dokázal slovenských Svedkov tak znepokojiť, že mu stihli len vtlačiť pár kusov Prebuďte sa! do ruky a ponáhľali sa radšej od našich dverí čo najrýchlejšie preč.
K večeru sme sa rozhodli, poriadne unavení, vydať smerom k nášmu hostelu, ktorý však ležal niekde mimo centra, o čom svedčilo aj to, že tam kebab stál o polovicu menej. Našli sme aj pekný streetart
A ako to už na hosteloch chodí, stretnú sa tam vždy najväčšie indivíduá z celého mesta, a tak bolo varenie večere v spoločnej kuchyni jeden veľmi nepríjemný trip. Nemôžem si pomôcť, ale všetci tam vyzerali ako potencionálni vrahovia. Náladu nám však zdvihol plagát na našej izbe, čo bola v podstate stará reklama na "očné kakao". Ak niekto príde na to, čo to je očné kakao, dostane odo mňa cenu a verejnú pochvalu.
Tu sa končí druhá časť môjho výletu, ale neplačte, nabudúce nás totiž čaká Kodaň. Ale to je už iný príbeh.
Viac fotiek tu:
 |
| Brkosrk v Malmo |
Posts
No comments:
Post a Comment