1. máj v Göteborgu

Hneď na začiatok rada do života - nechlastajte deň predtým, ako máte ísť na prvomájovú demonštráciu spojenú s pochodom. Napriek nehoráznej opici, ktorá hraničila s gorilou skríženou s king-kongom, som neustúpil tejto buržoáznej provokácii a hnaný mojím triednym uveodmením a solidaritou so švédskou pracujúcou triedou, vybral som sa statočne a s odhodlaním (i keď s pekelnými bolesťami brucha) do Goteborgu na upršané oslavy 1. mája.

Na rozdiel od Slovenska, tu vo Švédsku má prvý máj ako sviatok pracujúcich (nie práce, ako je to mylne zafixované u nás) veľmi silné postavenie. Na jednej strane nie sú zaťažení minulosťou a povinnými oslavami ako my, na strane druhej je spoločnosť celkovo orientovaná oveľa viac doľava a tradícia slávenia prvého mája tu má veľmi hlboké korene.

V každom väčšom švédskom meste sa na prvého mája konajú nejaké oslavy, demonštrácie alebo pochody. Čím väčšie mesto, tým viac akcií a kedže Goteborg je druhé najväčšie mesto Švédska, aj akcií tu bolo požehnane, konkrétne štyri.

Ja som sa zúčastnil pochodu, ktorý organizoval švédsky syndikalistický zväz SAC. Ide o radikálny odborový zväz, ktorého členovia sa ako jedni z mála vo Švédsku neboja ísť aj do štrajku a blokád, ak to je potrebné. Samozrejme, vyslúžili si za to už množstvo kritiky a momentálne majú na krku aj nejaké súdne spory. Okrem tohto syndikalistického pochodu sa konal ešte boľševický (organizovaný Komunistickou stranou), socialistický (organizovaný Socialistickou stranou rovnosti) a sociálnedemokratický (organizovala najväčšia švédska politická strana Sociálnedemokratická strana pracujúcich).

Zraz pred pochodom bol o 12:00 v parku asi 20 minút od centra. Nájsť sa dal ľahko, kedže nad ním prelietaval v kuse vrtuľník. Po ceste som natrafil aj na boľševikov a leninistov, ktorí mali zraz niekoľko sto metrov opodiaľ. Keď som dorazil na miesto stretnutia, prekvapilo ma množstvo ľudí, ktorí tam už boli. Zbežným odhadom som to videl tak 300 až 500 kusov. Zastúpenie bolo rôznorodé - rodiny s deťmi, seriózni starší páni, SHARP-skinheads, punks, crusteri atď.

Pochod vyrazil niečo po pol jednej, nechýbali transparenty, vlajky a nejaké tie heslá na skandovanie. Pre záujemcov zopár príkladov:
Ingen allians, inget parti - de som kämpar foer oss är vi (Žiadna aliancia, žiadna strana - za nás bojujeme my sami)
International solidarität - arbetarklassens kampenhet (Medzinárodná solidarita - jednota v boji pracujúcej triedy)
Vad ska vi goera? - Krossa kapitalen! (Čo urobíme? - Zničíme kapitál!)

Bolo ich samozrejme viac, ale všetky si nepamätám. Počet ľudí sa počas pochodu zvýšil a bol som naozaj prekvapený, koľko ich na túto demonštráciu došlo, najmä ak zoberiem do úvahy počasie a množstvo iných akcií.

Samotný pochod trval približne hodinu a pol, ale presne si to už nepamätám, kedže opica nie a nie prejsť. Na jeho konci sme sa zhromaždili v menšom parku pozdĺž hlavnej ulice, kde už bolo pripravené pódium. Zazneli štyri prejavy, zahrali sa staré odborárske songy, na záver zaspievala internacionála a bolo po všetkom. Ja som sa ešte vybral pozrieť boľševickú demonštráciu a príhovory, ale po piatich minútach som musel odísť, kedže tie keci sa naozaj nedali počúvať a už i bez toho mi bolo naozaj dosť zle.

Oslavy poračovali ešte večer v rámci nejakej párty, ale to som už sedel pohodlne v autobuse na ceste naspäť do Fristadu s odhodlaním, že už nikdy nebudem piť večer pred tým, ako mám ísť do Goteborgu na prvomájovú demonštráciu.

Ako vždy prinášam aj nejaké tie fokty:

1. maj v goteborgu

A tu je video socdemáckej dychovky hrajúcej internacionálu. Stihol som však len koniec.