Na koncert Neubautenov som sa vybral v rámci takej satisfakcie, kedže to je jedna z tých kapiel, ktoré som chcel raz v živote vidieť na živo. Posledný album, ktorý ma aj nejak zaujal, bol Silence is sexy. Ostatná tvorba ma už nejak veľmi nebrala, hlavne Perpetuum Mobile bolo pre mňa dosť veľkým sklamaním, takže som išiel skôr z nostalgie a zvedavosti, ako budú znieť naživo. Deň pred koncertom som strávil aktívnym znovupočúvaním ich ostatného albumu Alles wieder offen. Napriek môjmu prvotnému sklamaniu a odpísaniu som zmenil názor a myslím, že to je v podstate veľmi dobrý album, ktorý si však určite treba vypočuť viackrát.
No snáď sa už dostanem aj ku koncertu. Ten sa konal v reštaurácii a zároveň klube Tradgårn. Keď som sa okolo neho išiel poobede, mal som isté obavy, či z koncertu vôbec niečo bude, kedže naokolo neboli žiadne plagáty a samotný podnik vyzeral skôr ako luxusná reštika, než nejaký klub. Na moje prekvapenie to bol naozaj výborný priestor, klub bol od reštiky (a diskotéky) oddelený a tvoril tak samostatnú časť. Dorazil som niečo pred deviatou a napriek tomu, že o nijakej predkapele sa nikde nepísalo, videl som asi 30 sekúnd záverečnej skladby nejakého industriálneho metalu, ak by som to podľa tých 30 sekúnd mal posúdiť.
Neubauten začali hrať niečo pred pol desiatou. Klub bol celkom slušne zaplnený, odhadujem tak na 300 hláv. Koncert začali songom Die Wellen, ktorá otvára aj ich ostatný album. Skladby z neho tvorili vlastne väčšinu koncertu. Mám pocit, že zazneli úplne všetky, čo muselo hlavne fanúšikov staršej tvorby značne sklamať. V podstate hrali veci iba od Silence is sexy. Nič staršie nezaznelo. Dokonca ani Armenia, na ktorú som sa v kútiku mojej duše naplnenej pocitmi tešil. Ak by som teda mal hovoriť o negatívach, tak to bude určite práve tento dosť nereprezentatívny výber skladieb.
Inak sa však už nemám na čo sťažovať. Títo starí fotri (predsa len sú to už páni v rokoch) zahrali naozaj vo veľkom štýle. Už to síce nie je bordel ako kedysi, ale stále sa zmôžu aj na poriadny hluk. V kontraste s ich pomalými baladickými skladbami, ktoré boli zastúpené naozaj v hojnom (možno až príliš veľkom) počte, to vytváralo skvelý kontrast a dalo aspoň možnosť oddýchnuť ušiam, nie však nohám, ktoré ma riadne boleli.
Pre mňa osobne bolo vrcholov (tých hudobných) na koncerte viac. Asi úplne najväčším bola záverečná skladba Alles, z ktorej ide naživo toľko energie, ako zo všetkých dostavaných reaktorov Mochoviec. Skvelé však boli aj Sabrina a Was ist die Befindlichkeit des Landes a z novších skladieb Lets do it dada a Susej.
Celkovo išlo o výborný koncert. Zvuk bol vynikajúci, pódium jednoduché ale efektívne a švédske publikum na moje prekvapenie dosť živé.
A nejaké pikošky a úsmevné príbehy na záver:
- počas celého koncertu chodil nejaký týpek štvornožky medzi ľuďmi; najprv som si myslel, že niečo hľadá, ale keď okolo mňa prešiel tretí krát, už som sa len bavil
- klavesák Einstürzende Neubauten vyzerá ako Laco Lučenič v čiernom sieťovanom tričku
- Blixa Bargeld má svojský zmysel pre humor a celkovo pôsobila kapela veľmi civilne
- nikdy nechcem aby ma moje deti, keď budem mať 40, stretli na koncerte oblečeného do čierneho latexového kompletu
- latex nie je vôbec ale vôbec sexi, najmä ak ho má na sebe 40 ročný týpek
- Neubauten hrávajú asi často v kluboch s diskotékou hneď vedľa; nevyhli sa tomu ani tentoraz a tak sme si v tichu medzi skladbami vypočuli pekné rovné beaty; Bargeld to nezabudol okomentovať
Viac fotiek z môjho telefónu (moc som sa nehýbal, takže nečakajte veľké zmeny)
 |
| Einsturzen |
Tu sú lepšie fotky, avšak z koncertu v Štokholme.
A tu su nejaké videá, opäť z môjho telefónu, takže kvalita je úplne zlá, ale tie pocity:
Song z albumu pre supporterov
Was ist die Befindlichkeit des Landes? (nie celé)
Ich warte
Mám nahratý a celý track Unvollständigkeit, ale kvôli dĺžke sa nezmestil na youtube. Ak má niekto záujem, môžem uploadnúť.
Posts
No comments:
Post a Comment